Mám priateľa 12 rokov, zo zaÄiatkov som u nej len prespávala. V tej dobe som pila, pretože som tým rieÅ¡ila situáciu, ktorá sa stala pred tým, než som ho stretla. Strata dieÅ¥aÅ¥a. Nebrala som náš vzÅ¥ah veľmi vážne, ale pri ňom tá strata prestala tak veľmi bolieÅ¥. KeÄ som pÃla robila som problémy. Chodila k nemu neskoro veÄer, bola hluÄná, hadala sa s nÃm ale to vÅ¡etko bola tá bolesÅ¥ kvôli dieÅ¥aÅ¥u. Zamilovala som sa a on tiež. Potom som k nemu chodila tak, že som bola 3 dni pri nej a zvyÅ¡ok doma. Po Äase sme sa nasÅ¥ahovali. VÅ¡etko bolo ok do tej doby než som po 6 rokoch povedala že chcem dieÅ¥aÅ¥a a väÄÅ¡Ã byt. Povedal zo áno ale že eÅ¡te poÄkáme. Tak som mu verila ale mala pochybnosti.
Po pol roku som zaÄala hovoriÅ¥ zase o dieÅ¥ati a on zase povedal, že poÄkáme, že on eÅ¡te dieÅ¥a nechce. Na to som mu povedala ok tak sa rozÃdeme paÄ ja dite chcem. Nechcel sa rozÃsÅ¥ a hovoril zo dieÅ¥aÅ¥a bude ale aÅ¥ pockam. Bola som neprÃjemná brecela a hadala som sa s nÃm pretože som vedela (cÃtila) že on to dieÅ¥a nechce. Hadky boli každý deň, rok. Nenechal ma odÃsÅ¥. Zrazu som sa musela staraÅ¥ o babiÄku a ÃsÅ¥ na chvÃľku k nej. BabiÄka sa uzdravila a ja mu povedala, že už môže ÃsÅ¥ späť k nemu.
Povedal že nie že v byte som mu robila problémy a že on bude semnou u babiÄky. Chapem, ze babiÄka je stará a potrebuje pomoc. Ale on je semnou 3 dni a zvyÅ¡ok pri sebe. Už 3 roky mu hovorÃm že chcem aby sme mali svoj byt a svoje súkromie a on vždy vymyslà z nieÄoho hľada. Dnes som mu povedala, že budem žiÅ¥ spolu alebo pôjdem od seba a on ma povedal, že sme spolu bývali a že sme mu robili len problémy a že Äo chcem vzdaÅ¥ on je porad v práci a so mnou žije (3 dni v týždni). Mysli si ze je to normálne. Je mi 31 rokov a jemu už 35. Nechápem ako už mu to vysvetliÅ¥. Som z toho celkom smutna a neviem už Äo robiÅ¥…